Kristína Svarinská, hvězda filmu Lóve: Snít je dovolené...

Slovensko konečně začalo filmově žít. Může za to film Lóve, který za poměrně krátkou dobu v kinech vidělo už přes sto tisíci lidí. Nízkorozpočtový film pro mladé se v Česku začne hrát až 12. ledna, přesto ho předchází několik pozitivních recenzí. Lákadlem k jeho zhlédnutí určitě je půvabná herečka Kristína Svarinská. Slovensko už její talent objevilo. Seznamte se s ní jako první v České republice.

Kolik lidí vám už dnes řeklo, že jste krásná?
(Směje se)
Ne vážně. Podle mě, kdyby Vám dnes někdo nabídl roli typu Popelky Libušky Šafránkové nebo Marušky Mileny Dvorské, zařadila byste se mezi nejhezčí filmové princezny…

Ďakujem krásne za takýto kompliment. Nesmierne si ho vážim, pretože pani Šafránkovu považujem za jednu z najkrajšich herečiek a jej Popelka je moja najobľúbenejšia rozprávka vôbec.

V Česku se teď začne hrát film Lóve, který na Slovensku sklidil poměrně velký úspěch. Jak vzpomínáte na natáčení?

Na nakrúcanie spomínam s veľkou láskou, veď ako inak. Bolo to najkrajšie obdobie, všetci boli veľmi spokojní, pokojní, láskyplní. Jednoducho všetkých nás to bavilo a chceli sme to robiť na 300 %. A možno preto všetko šlapalo ako hodinky. Žiadne sklzy , nedotočené veci. Lóve nás ovládlo. A nikto nečakal, že by to na Slovensku mohlo zaznamenať takú návštevnosť.

Lóve je film o mladých pro mladé. Máte ráda podobné filmy?

Ja ako mladý človek si samozrejme veľmi rada pozriem filmy takéhoto typu. Je to pre mňa forma oddychu, ale takisto zberný materiál. Myslím si však, že sa nedá úplne kategorizovať, že by mladí ľudia vyhľadávali len filmy pre mladých. I keď u nás na Slovensku si slovenskí diváci veľmi asi nemali z čoho vyberať v rámci žánru. Možno preto ich potešilo , že niekto spravil niečo aj pre nich.

Jaké filmy obecně máte vůbec ráda?

Veľmi rada si pozriem dobrú komédiu, samozrejme romantika musí byť tiež. Ale takisto mám rada psychologické filmy. V podstate si rada pozriem čokoľvek, až na žáner sci-fi a príliš akčné filmy. Tomu stále neviem prísť na chuť.
Vždy mě přitahovali bad boys...

Někde jsem četl, že víte, že vašim životním partnerem bude „zlý kluk“. Byl by filmový Michal pro vás ideální?

Áno, vyjadrila som sa, že ma vždy priťahovali bad boys a že sa z nich nakoniec vykľuli nie až taký bad boys (smích). Takže svojím spôsobom aj filmový Michal by zapadal do tejto kategórie, keďže v podstate on nie je až taký zlý. (smích)

Film Lóve je o zlodějích aut. Jaké největší „klukoviny" jste se v dospívání dopustila vy?

Ja som bývala dobré dievča. V podstate som nikdy nespravila nič také , čo by vyčnievalo z radu. Maximálne som pár krát neprišla domov a nedala som o tom nikomu vedieť. Myslela som, že nemusím. Keď sa na to tak spätne pozriem, čudujem sa, že sa mama nezbláznila strachom.

Poprvé jsem vás zaznamenal v televizním filmu Fejs ze série Nesmrtelní. Obě vaše postavy z filmů Lóve a Fejs si byly typově trochu podobné. Jak moc se jim podobáte vy osobně?

Asi za to tak nejak môže ten môj „fejs“ . Ľudia majú pocit, že som také malé, nežné, naivné stvorenie. Čo sa týka podobnosti, tak musím povedať, že obe postavy boli plné optimizmu, lásky, vášne - to je asi to, čo ma na nich nesmierne bavilo. Ak niečo chceli , išli za tým. Veronika (Lóve) chcela veľmi nájsť svoju mamu a išla za tým. Ak som ja presvedčená, že naozaj niečo chcem tak za tým viem veľmi cieľavedomo a sebavedomo ísť. Otázka však je - ako veľmi o tom viem byť presvedčená. (smích)

Máte za sebou několik dětských rolí. Jak byste dneska porovnala dětské hraní a hraní v dospělém věku?

Keď som nakrúcala ako 11ročná, vôbec som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje. Všetko som to brala ako zábavu, bola som so staršími ľuďmi, ktorí ma bavili, nakrúcala som po nociach, to všetko som brala ako súčasť najkrajších prázdnin. Ako malej mi nedochádzalo, že nakrúcam film, ktorý pôjde do kín a čo všetko je s tým spojené. Až teraz viem, že idem s kožou na trh. Všetko čo sa udeje, je aj moja zodpovednosť. Napriek tomu, že ja svoju zodpovednosť nechávam na placi, a potom už to ovplyvniť nemôžem. Je to ale krásne. To, že si to teraz všetko dokážem uvedomiť, a tým pádom užiť ešte viac.

V několika rozhovorech jsem četl, že jste měla zaječí úmysly. Lákal vás život ve Francii. Pořád slyšíte volání Paříže, nebo už vás to přešlo?

Och, ja a moje Francúzsko. Skôr už mám pocit, že sa o tom viac píše, než realizuje. Čo je zatiaľ aj pravda, ale tak uvidíme. Som mladá, bez záväzkov, stále sa môžem zobrať a odísť. A Francúzsko by pravdepodobne bola prvá krajina kam by som šla. Milujem francúzštinu, ale pri svojej povahe viem, že jediná šanca ako sa naučiť jazyk je odísť do tej krajiny. Kameru miluju, ale začínám objevovat kouzlo divadla.

Vaše sestra žije v Praze. Hodně slovenských hereček přesídlilo do Čech natrvalo. Mohou se čeští filmaři těšit i na vás?

Tak to nezáleží na mne. (smích) Ja sa nebránim ničomu. Praha je moja "vyrovnávačka" energie. Keď cítim, že už nevládzem, prídem za sestrou a väčšinou z tej únavy ochoriem. Ležím doma u nej a jej priateľa, spím, beriem si ich energiu a po 3 dňoch odchádzam plná síl do Bratislavy.

Na co byste mě nalákala do Bratislavy? Jaká kouzla slovenské město nabízí podle vás?

Konečne mám pocit, že sa Bratislava dostáva na akú takú úroveň. Určite máme krásne historické památky, ale to sú veci, ktoré má každé mesto. Ale že vraj - máme krásne ženy. A to môže byť jedno z tých najväčších kúziel. (smích)

Studujete herectví, co vás baví víc film nebo divadlo?

Toto je otázka, na ktorú veľmi nerada odpovedám. Stále to nedokážem prísť. Sú to dve odlišné veci. Kameru milujem, to je moja srdcovka, lenže s divadlom nemám toľko skúsenosti a pomaly začínam objavovať jeho čaro. Ak by som mala byť dokonale šťastná – stála by som na divadelných doskách a zároveň bola premietaná na filmových plátnach. Taký malý neskromný sen. Ale snívať je dovolené. (smích)

Máte za sebou dokonce několik rolí v Národním divadle v Bratislavě. Je tamější angažmá pro herce podobnou ctí, jako pro české hraní v Národním divadle v Praze?
Určite áno. Stáť po boku najväčších legiend je niečo, čo málokto môže zažiť.

Jak došlo k tomu, že hrajete na prknech Národního divadla?

V podstate študenti VŠMU bývajú oslovení do predstavení v profesionálnom súbore. Či už na menšie postavy alebo samozrejme aj na väčšie. Ak sa režisérovi hodí na danú postavu, je to pre študenta veľký prínos. Predsa len skúšanie s profesionálmi vás môže veľmi posunúť. U nás na škole je veľa talentovaných mladých hercov, ktorí majú za sebou aj hlavné postavy. Mne sa pošťastilo naskúšať hru, v ktorej sa zišlo veľmi veľa umelcov a skúšanie po boku pani Emílie Vášaryovej bolo úžasne prínosné. Je neuveriteľne obdivuhodné s akou energiou a charizmou pani Vášaryová stále vystupuje.

Jaké role hrajete a co po pracovní stránce vás v brzké době čeká?

Momentálne sa naplno venujem škole. Čaká ma v ďalšom semestri náročne skúšanie - v rámci školy. Uvidíme čo sa naskytne. Ale verím, že 2012 prinesie veľa krásnych vecí. Snáď sa aj mne pošťastí.

Můžete lehce nastínit o čem bude film Don´t Stop, kde si zahrajete?

Don´t stop je undergroundový film z obdobia 80-tych rokov a prostredia mladých chalanov, ktorí sa na protest proti dobe, škole, rodičom, jednoducho všetkému, rozhodnú založiť punkovú kapelu. Ja tam priateľku jedného z hlavných postáv. Je to dievča, ktoré pochádza z „bohatšej“ rodiny, čo v tej dobe nebolo bežné a tak z rozmaru sa vláči s týmito chalanmi. Je to menšia postava, veľa nehovorím, skôr len tak existujem v priestore. Ale bola som veľmi šťastná, že ma pán režisér Richard Řeřicha oslovil, lebo konečne to nebola tá romantická éterická bytosť, na akú sú asi ľudia zvyknutí. A neviem, čím som si to zaslúžila, ale aj na toto nakrúcanie spomínam s veľkým úsmevom.